Jandokan

A tak sme v roku 89 s radosťou hupli do nového režimu. Niektorí z menšou iní z väčšou radosťou. 

Ti, ktorí sa štítia práce sa tešili viac. Zo dňa na deň sa príživníctvo stalo legálne a tí čo sedeli v base zakladajú nebankovky, predávajú kozmické hrnce či proste len našli spôsob ako vymrdať zo systémom a hlavne z luďmi.  Dnes žijú za 3 metrovymi betonovymi plotmi na okraji mesta.

Ostatní občania sa stále živia prácou. V tomto sa nič pre nich nezmenilo.  Obsluhujú, vyrábajú, vyvíjajú, pomáhajú, pečú, varia, zachraňujú, vymýšľajú proste robia kadečo a tvoria hodnoty.

Až na jeden rozdiel. Ľudové rčenie „bez práce niesú koláče“ stratilo význam a dnes vyznieva až komicky. Čestnou prácou sa dostanete akurát tak k omrvinkám.

Slovenská mentalita prikazujúca slovenskej hlave žit celý život v umelej póze, celú túto sociálnu nerovnosť len prehlbuje. Vysoké percento občanov sa za prácu hanbí a túži byť v „smotánke“. Aspoň na oko, aspoň tak vyzerať. Tento defekt v hlave ľudí umožnuje podvodníkom vystúpiť na verejnosť. Lebo sa stávajú pre mnohých vzorom. Stavajú sa stále viac spoločensky akceptovatelnejší.

Médiá vytvárajúce iluziu toho že na Slovensku žije len smotánka obkolesená páru extrémistickými pracujucimi primitívmi hrajú v tejto hre zvanej „oblbni občana“ svoju vlastnú nenahraditeľnú rolu.

Nejakých 5 -6 rokov do zadu sa na slovensku začala používať vylepšená metóda ktorá prišla zhodou náhod v čase,k edy cely západný svet začal básnit o historicky najlepšom riešení ekonomickej situácie. A to o bezhlavom nekontrolovanom prijímani imigrantov z nebezpečných krajín. Začali sa zneuživat výrazy ako sloboda, demokracia, ľudské práva.

Zrazu sa demokracia, zo svojej podstaty založená na vôli väčšiny, zmenila na systém kde sa menšiny umelo benefitujú na úkor väčšiny. Neviem prečo ale sociálna stabilita a zmier určite tým šlachetným dôvodom nebudú.

Ba naopak. Pracujúca väčšina. Celý život snažiaca sa byt prínosom pre spoločnosť. (Či už prácou či zdravou rodinnou výchovou detí) je ošklbávaná nepracujúcou menšinou. A je jedno či je to podnikavec šmelinár, otrokár či iný člen menšiny. Rádový občan cíti neprávosť a napokon zlosť.

Ako ste isto pochopili. Pod pojmom menšina nemyslím výhradne rómov. Kade ktorý podvodník, či už bohatnúci z eurofodov či z okrádania dôchodcov či iných slabšich jedincov je u mna morálne na rovnakej urovni ako iný spoluobčan ktorý mláti babku na chodníku do bezvedomia pre 20 eur.

Ďalšie zneužívané slovo či výraz sú „ľudské práva“. V spojení z bežnými občanmi na slovensku ste tento výraz za 30 rokov na slovensku mohli pocut málokedy. Doteraz platili pomyselne až po hranicu ktorú (očividne prerieknutím) presne opísal bývalý prezident Kiska, ked povedal v televiznej debate že : “ ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom“

A tak aj v 21 storočí, v storočí „genializmu“, progresu a vlády peňazí môžte byť neprávom vyhodený z práce a pritom sa vas nikto nezastane. Dostanete sa do platobnej neschopnosti a zoberú vám a vašim deťom  strechu nad hlavou. A to všetko samozrejme v súlade s ľudskými právami. Keby to nebolo v súlade tak početné mimovládky by o tom isto hovorili.

A tak bežný pracujúci extrémista a xenofób je donútený pracovať v zahraničí. Odíst od rodiny do vyspelého, multi kultúrneho a progresívneho sveta aby sa dozvedel že bude dostavat menej penazi za pracu  ako domáci lebo je cudzinec.  Od prvého do posledného dňa pracuje aby uživil rodinu a splatil dlhy ku ktorým sa dostal aj pre nečinnosť orgánov ktoré by mali dohliadat nad dodržiavaním  pracovného práva. Potom príde domov a ked mu ešte nezdrhla žena za iným, vráti sa späť k slovenskému rodinnému „zaostalému“ životu.

A potom doma pozerá telku a dozvie sa od protinarodných médií že ak nesúhlasí s tým ze hulákajúci mimoeuropan dostane všetko zadarmo a plus nemusí dodržiavať miestne zákony tak je vlastne extrémista a xenofób. Ak je chudák ešte k tomu výhradne na ženy tak je ešte k tomu zakomplexovaný heterák.

A tak nám neostáva nic iné ako volit konzervativcov. Bodka.